Začala sa diať skutočnosť, že rapu u nás vznikalo extrémne veľa a trh bol presýtený. To malo za následok fakt, že hip-hop na Slovensku začal upadať a strácať pôvodnú myšlienku a hodnoty. Udržali sa len tí najsilnejší a tých menej známych evidovala len hŕstka poslucháčov. Medzi tých silnejších patril aj Rytmus, ktorý sa taktiež musel tomuto faktu prispôsobiť a vydal v roku 2009 album Král, ktorý bol multižánrový a rap tam spájal so skôr rádiovými podmazmi, preto tu počujeme “Šalalaj”, “Daj mi ešte jednu šancu”, či “Všetko má svoj koniec”. Samozrejme, boli tu aj skladby, čo ocení “die-hard rap fan”, ale tie nemali až taký dosah mainstreamovej spoločnosti. Naviac, raperi začali dostávať ponuky celoštátneho charakteru, dokonca aj trebárs od telekomunikačných operátorov, ktorým mali robiť reklamu, či práve Rytmus dostal pozvanie ako porotca do relácie “Česko Slovenská SuperStar”.
Opätovný boom a vzkriesenie hip-hopového žánru u nás bolo znovu presadené v roku 2011, kedy sa stalo zopár dôležitých udalostí, ktoré určili smer, akým sa bude rap na Slovensku uberať. Majk Spirit, člen petržalskej skupiny H16, vydáva pod BeatBan Records svoj sólový debutový album Nový človek, z ktorého sú známe skladby ako “Ženy Treba Lúbiť”, “Legendárna” s ostatnými členmi H16, alebo so speváčkou, a zároveň finalistkou talentovej relácie “Česko Slovenská SuperStar 2011”, Celeste Buckingham “Ja a Ty”. Tento nosič zožal mimoriadny úspech a pomohol Majkovi Spiritovi k tomu, aby sa dostal, podobne ako Rytmus, do mainstreamu. Ďalšia skutočnosť, ktorá pomohla k znovuspopularizovaniu rapu na Slovensku bol tzv. “beef”, čo je zväčša séria diss trackov, dvojice skupín, či jednotlivých rapperov, ktorí majú medzi sebou určitý spor a pomocou svojho hudobného talentu sa snažia nenávisť voči sebe vyjadriť. Samotný pojem “diss track” označuje skladbu, ktorá má za cieľ hrubo uraziť iného rapera, prípadne na neho vytiahnuť špinu, o ktorej zväčša vedia iba oni dvaja, či úzky okruh ľudí, ktorí sú daným jednotlivcom blízki. Obvykle samotní fanúšikovia rozhodnú, ktorý z dvojice oponentov je v beefe vítazom, a kto porazeným.
Udalosti, ktoré nastali v roku 2012 dokazovali ešte väčšmi, že rap na Slovensku stále je a je na kvalitnej úrovni. Dokázal sa prispôsobiť dobe a Ego, člen skupiny Kontrafakt, vydal singel Žijeme len raz, ktorý prekonával rekordy dosahov, či už na platforme YouTube, alebo v rádiách. Zároveň v tomto roku ani fanúšikovia striktného boom bap rapu nezostali ukrátení, keďže Separ vydáva debutový sólový album Buldozér, kde boli obsiahnuté skladby ako “Tepláky”, “Napi** prístup” alebo Pomýlení. V roku 2013 umelci nepoľavujú a konkrétne skupina Kontrafakt vydáva mimoriadne úspešný trapový album Navždy, ktorý skladbami ako “JBMNT”, “Stokujeme vonku” či “V mojom svete”. Navždy sa dostalo na TOP rebríčky, čo sa týka predajov a počúvanosti, avšak nemožno nespomenúť okolnosti toho, čo tomu predchádzalo.
Ostatní hudobníci si začali uvedomovať, že slovenský rap sa stáva repetitívnym, pretože takmer každá skladba bola v štýle podžánru “boom bap”, ktorý bol populárny predovšetkým na východnom pobreží Spojených štátov amerických koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, a ktorý je typický výraznými bicími. Nový sub-žáner trap, ktorý využíva skôr syntetizované bicie, hi-haty a upravené basové bubny (kopáky), začali, po Kontrafakte, používať aj ostatní rapperi, ako napríklad Separ s jeho albumom Pirát. Práve rovnomenná skladba zožala medzi fanúšikmi veľký úspech.
Autor: Miroslav Braun