Na počiatku bol Bern

Píše sa rok 1886. Pozornosť európskych skladateľov, spisovateľov a vydavateľov sa sústredí na švajčiarske mesto Bern. Práve v tomto meste bola 9. septembra uzatvorená Bernská konvencia o ochrane literárnych a umeleckých diel, ktorá zaistila po prvýkrát medzinárodný význam autorských práv. Pred uzatvorením tejto dohody štáty bežne neuznávali autorské práva cudzích štátnych príslušníkov, no táto medzinárodná zmluva zaistila autorom ochranu vo všetkých štátoch, ktoré sa pod zmluvu podpísali. 

Hneď po uzatvorení Bernskej konvencie začínajú vznikať prvé autorské organizácie. Vznik týchto inštitúcií podnietil aj malú skupinu českých skladateľov, hudobných spisovateľov a vydavateľov, aby na sklonku prvej svetovej vojny začali pripravovať pôdu na vytvorenie vlastnej autorskej organizácie. 9. októbra 1919, viac ako tridsať rokov po uzatvorení Bernskej dohody, sa v Prahe  koná prvé ustanovujúce Valné zhromaždenie, na ktorom účastníci – Karel Hašler, Rudolf Piskáček, Arnošt Hermann, Josef Šváb, František Šmíd, Eduard Joudal, Emil Štolc, Otakar Hanuš a Karel Barvitius, spoločne schválili vytvorenie novej právnej organizácie pod názvom Ochranné sdružení spisovatelu a nakladatelu hudebných děl (OSA). Medzi prvých riaditeľov tejto organizácie patril Otakar Dvořák, syn svetoznámeho skladateľa Antonína Dvořáka.

Na Valnom zhromaždení v tom čase neboli prítomní slovenskí zástupcovia, no zakladajúci člen OSA František Šmíd, ktorý bol posádkovým kapelníkom v Pardubiciach, už onedlho návštevou Bratislavy nadväzuje oficiálny kontakt so Slovenskom a slovenskými autormi. Tí začínajú posielať do OSA svoje prehlásenia o postúpení svojich autorských práv. Jedným z prvých skladateľov, ktorý tak urobil, bol banskobystrický rodák skladateľ Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937).

Historicky najdôležitejším dátumom pre vznik SOZA je 2. október 1922. Na schôdzi predstavenstva OSA sa rozhodlo o vytvorení postu „poverenca s pôsobnosťou pre Slovensko“, za ktorého bol ustanovený vojenský kapelník Jozef Gedenka.