Slovo „letmý“ v titulku je jediné poctivé, pretože, úprimne povedané, toto je téma skôr pre knihy a rozsiahlejšie štúdie. Mám radosť, že rockovú hudbu reflektovalo niekoľko autorov a že k tejto téme som mohol niekoľkými monografiami prispieť aj ja. Napriek tomu dúfam, že tento text bude sprievodcom pre tých, ktorí budú chcieť nahliadnuť pod povrch.

V prvom rade si zjednoťme terminológiu, a síce, dohodnime sa, čo je rock. Definícií a pohľadov je niekoľko, ale my sa uspokojme s konštatovaním, že budeme hovoriť o hudbe, ktorá má istú výpovednú vrstvu (hlavne v textoch, ale pokojne aj v hudbe samotnej, napr. progresívny rock) a je založená na riffe, poháňanom bicími a spravidla aj basgitarou. Obvyklým spolupáchateľom riffov je elektrická gitara alebo gitary, ale sú aj výnimky. Medzi rockom a pop music sú výrazné presahy, lebo aj pop music môže mať výraznú výpovednú hodnotu a rock nehovoriť nič, ale skrátka sa musíme spoľahnúť na intuíciu. No a vzhľadom na platformu uverejnenia tohto textu je dôležité aj to, že v rocku sú spravidla autori samotní interpreti. Na Slovensku síce pomerne často písali pre kapely/interpretov externí textári (Peteraj, Filan, Sarvaš, Hevier), ale šlo len o texty a hudba samotná sa rodila z kapely samotnej. Ak má nejaký interpret externého skladateľa a textára, nepôjde zrejme o rock v bytostnom, výpovednom zmysle, aj keď aj tu sú výnimky.    

60. roky: Rocková invázia

V Československu však na pojem rock (hlavne v jeho počiatkoch) veľmi nepočúvali, lebo sa všeobecne používal termín big beat (bigbít), ktorý je trochu záhadou – vraj nejakým spôsobom prenikol z nemeckej publicistiky. V každom prípade, big beat vo svete označuje žáner elektronickej hudby (Prodigy, Chemical Brothers atď.).  

Vpád rocku, alebo, ak chcete, bigbítu bol v 60. rokoch veľmi energický. Len v Bratislave v tom čase fungovalo minimálne pol stovky kapiel – a to nerátame komerčné (zábavné) telesá. Táto lavína sa spustila už začiatkom dekády. Za prvé rockové kapely sa považujú Twist Club a Tiene, ktoré úplne zjavne (aj podľa názvu) kopírovali vtedy veľmi populárnu skupinu Shadows. Ale už sa to sypalo: Prvým rockandrollovým spevákom v hlavnom meste bol Vlado Chválny, klasického rock and rollu elvisovského typu sa ujal Vasko Velčický, ktorý v tom čase spieval s Tieňmi a mal aj hit Shanghai Twist. Ako konkurencia Tieňov vznikla skupina Jolana, kde hrali dvaja budúci členovia legendárnych Beatmenov – Miroslav Bedrik a Marián Bednár. Z bluesových blokov prišli Four Meditation s gitaristom a spevákom Jozefom Barinom, aktívnym dodnes – kým v tom čase bola najväčšia „frajerina“ napodobiť štýl svojho idola, Barina prišiel so svojim vlastným výrazom speváckym aj gitaristickým. Vrátane cockerovského hlasového témbra, ktorý v tých časoch kultivovaných viachlasov rozhodne nebol štandardný.  

Najúspešnejšou slovenskou skupinou 60. rokov boli The Beatmen (1964-1966), ktorú viedol vtedy 17- až 19-ročný Dežo Ursiny. Nebol zakladajúcim členom, ale práve s ním dostala kapela dokonalý strih. „Srdce Bratislavy malo v sebe tepnu plnú mladej krvi: popoludní okolo piatej začalo korzo pod Michalskou bránou pulzovať hlúčikmi teenagerov, ktorí na fontáne pred Národným divadlom drvili hity začínajúcej sa beatovej vlny,“ spomína. Tam som sa, pri beatlesovkách, zoznámil s Beatmenmi. Hrali sme spolu od roku 1964, posadnutí liverpoolskou štvoricou. Programovo sme sa snažili do nich vprojektovať. Mali vyvinutý cit pre diferenciáciu intelektuálnej náročnosti a jednoduchosti. The Beatmen hrali ako jedna z prvých skupín ostbloku koncert na Západe, v mníchovskom Kunstmuseu. V roku 1966 sa väčšina skupiny (Ursiny nie), rozhodla emigrovať, čo bol jej koniec.  Ursiny inicioval umelecky abmbicióznejšie trio The Soulmen (1966-1968), ktoré ho už postrčilo k budúcemu smerovaniu, vyhýbajúcemu sa komerčným vplyvom.

Kým The Beatmen ovplyvnil mersey sound a svet Beatles, Bratislava mala aj svoj Rolling Stones – volali sa The Buttons a spevákom bol budúci hudobný top manažér Jozef Šuhajda. K zoznamu kapiel z polovicie 60. rokov musíme pridať aj We Five, Gentlemen, The Players, The Hooks, Guľový dolník a samozrejme - Prúdy.

Prúdy boli jednou z mnohých bratislavských bigbítových kapiel. Spieval v nej veľmi mladý Pavol Hammel a veci dostali prudký obrat, až keď sa ku kapele v roku 1967 pripojil Marián Varga, vtedy 20-ročný odídenec z konzervatória, ktorého nebavila vážna hudba (aby sa k nej po rokoch svojim spôsobom vrátil). Vďaka svojim schopnostiam sa rýchlo stal ústrednou osobnosťou. Výsledkom Vargovho nástupu bol album Zvonky Zvoňte (na druhej strane obalu je názov Zvoňte zvonky), ktorý je v kontexte slovenskej hudby úplne zásadný a inšpiratívny dodnes. „Nekonvenčné použitie všetkých možných hudobných zdrojov – vokálny viachlas, dychové kvinteto, sláčikové kvarteto, prvky povojnovej avantgardy, dixielandu, modálna diatonika folklórneho pôvodu, nevracajúce sa modulácie, čarovanie s durovými akordami – v ničom nezaostáva za tvorivou dielňou Georga Martina z LP-platní Beatles“, píše Vlado Godár v sleeve-note reedície z roku 1990. „Zvoňte, zvonky sú ódou na slobodu, ktorá vanie z každého nezmyselného breaku Vlada Mallého, z gitarových antisól Petra Sallera, z nežnej angažovanej nástojčivosti Paľa Hammela, z Frešovej sólistickej basgitary, ktorých všetkých zjednocuje mozgový computer Mariána Vargu naprogramovaný na idey permanentnej revolty Alberta Camusa, durrenmattovskú dialektiku a riadiaci desať prstov, ktoré obsiahli tradície európskej hudby.

Zvoňte, zvonky sú ódou na radosť – jej pendantom je snáď Havettova Slávnosť v botanickej záhrade, Zeljenkove Hry či Jakubiskov triptych.

Zvoňte, zvonky sú zázrakom pozitívnosti. Trosky beatovej revolty, ktoré sa pozviechali po aktoch normalizácie, mali vždy protestný a či analytický „anti“-charakter.

Zvoňte, zvonky sú ódou poézie, žiaľ výzva „prizvoňte nám krásny sen, nech vládzeme prežiť tento deň“ nepomohla.

Zvoňte, zvonky sú však predovšetkým sviatkom hudobnej bezprostrednosti, invenčnosti a pôvodnosti.“ 

Samozrejme, ani iné mestá sa nenechali čo sa týka inztenzity bigbítovej revolúcie zahanbiť a v 60 rokoch fungovali trnavskí The Breakers, košickí The High Brow či The Devils, prešovské kapely Futurama, Beatthings, Beatmakers, Roams, Esperanto z Novej Dubnice, zvolenská skupina The Tin Soldier, žilinská The Drinkers. Pezinskí Echo Electric, Pavúci, Beatclub a ďalšie. Zmapovanie 60. rokov na celoslovenskej úrovni je úloha, ktorá budúcich kronikárov ešte len čaká. Tá prešovská ho už roky má – publicistu Michala Franka. V Pezinku sa tejto užitočnej práce ujali Peter Bittner a Pavol Boriš. No a samozrejme nemôžeme opomenúť monumentálne dielo Rocková Bratislava Fedora Freša a Tomáša Berku, ktorá je naozaj veľmi dôkladnou encyklopédiou, presahujúcou prísne vymedzený pojem rockovej hudby. 

Autor: Marián Jaslovský

Odberajte novinky

Vaše prihlásenie na odber sme úspešne zaregistrovali.
Vaše predplatné sa nepodarilo uložiť. Prosím skúste znova.