Folková hudba
Folková hudba
Folk je žáner, ktorý do seba vstrebáva najrôznejšie vplyvy. Vďaka tejto otvorenosti sa neustále mení a má dnes množstvo podôb: spojenie s world music, s gospelom, s elektronikou, v žánrových prienikoch ako punkfolk, popfolk, džezfolk, postfolk či rodofolk. Na rozdiel napríklad od Česka však stále zostáva menšinovým žánrom a z dôvodu prakticky neexistujúcej klubovej scény je málo pravdepodobné, že by sa na tomto konštatovaní v najbližších rokoch niečo zmenilo. Akú takú reflexiu dostáva vďaka prestížnej ankete Radio_Head Awards v žánrovej kategórii World music / Folk ale aj v skromnom rozhlasovom priestore špecializovaných relácií.
Začiatok folku na Slovensku sa dá považovať za akúsi etapu hľadačstva, ktorú je možné spojiť najmä s dvomi výraznými osobnosťami – Samom Ivaškom a Pavlom Hammelom.
Prvá polovica sedemdesiatych rokov priniesla aj ďalšie mená. K folku bola priraďovaná napríklad speváčka expresívneho výrazu Gita Šukajlová, pesničkárka s temným hlasom Zuzana Lysonková-Hubová, ale najmä Zuzana Homolová a Juraj Jakub Bindzár.
Prvou folkovou platňou bol singel Zuzany Homolovej Išlo dievča po vodu.
Združenie tvorilo sedem osobitých tvorcov, z ktorých každý mal svoj nezameniteľný skladateľský aj textársky rukopis: Ivan Hoffman, Miloš Janoušek, Julo Kazimír, Pavel Malovič, Peter Michalovič, Martin Mašek a Dušan Valúch.
Skupina vzišla zo združenia Slnovrat a dodnes hrá a vydáva albumy nepretržite už štyridsať rokov.
Zábavný „dlažbový“ folk a tepláková štylizácia pomáhali odbúrať vydavateľskú opatrnosť. Piesne neboli protestsongy, nikoho nepoburovali, na druhej strane však ich autor, Marián Kochanský, mal skutočný dar písať chytľavé melódie a vtipné texty, ktoré boli všeobecne akceptovateľné.
Bol to zvláštny paradox, že najväčšia folková prehliadka, ktorá na svojich doskách uvádzala z hľadiska vtedajšej ideológie problematických a často aj zakázaných pesničkárov, sa odohrávala práve v meste, ktoré hostilo aj iný, oficiálnejší festival - Festival politickej piesne.
V rokoch 1990 až 1999 vznikol ambiciózny projekt cyklu päťdesiatich ôsmich profilov slovenských folkových sólistov a skupín, Pesničkári slovenskí. Druhým zaujímavým projektom boli záznamy koncertov v Divadla TICHO a spol., vysielané pod názvom Urobme si ticho (1999 až 2000).
Pred nástupom milénia vzniká relácia Folkfórum (1999) s hlasom Soni Horňákovej.
Pre reflexiu a popularizáciu folku je veľmi dôležitý zrod internetového magazínu folk.sk (2000), ktorý reflektoval pesničkový žáner takmer celé dve dekády. Pri jeho zrode stáli Peter „Petiar“ Lachký a Jana Kúdelová, ktorí spolu s Radom Tiňom založili záujmové občianske združenie Folk.sk (2002).
Koncom deväťdesiatych rokov vznikajú prvé internetové spevníky – z nich najznámejší Mumiho vandrácky spevník sa stal základom serveru supermusic.sk.
Antológia uvádzala okolo 150 profilov aktívnych folkových sólistov a skupín, a okrem nich aj ďalšie desiatky mien, ktoré spoluvytvárali históriu slovenského folku.
Pod vedením Martina Chrobáka je viac ako len pokračovateľom tradície niekdajšieho periodika Populár. Časopis, s dvojmesačnou periodicitou, je až dodnes jediným prinovým časopisom venujúcim sa slovenskej populárnej hudbe.