Textárstvo
Textárstvo
Dejiny slovenského piesňového textu ako neoddeliteľnej súčasti našej novodobej kultúry si nesporne zaslúžia obzretie za tým, v akých spoločensko-historických podmienkach sa formovali, aké osobnosti sa na ich rozvoji podieľali a napokon s akou odozvou či už poslucháčov alebo aj kritiky sa ich tvorba stretávala. Na úvod azda nebude na škodu krátky pohľad do prehistórie populárnej hudby na Slovensku názorom hudobného teoretika Ladislava Burlasa, ktorý vo svojej publikácii Slovenská hudobná moderna uvádza, že pred prvou svetovou vojnou funkciu zábavnej hudby u nás plnila salónna hudba, rozličné spôsoby úprav ľudových piesní, tzv. spoločenská pieseň a vari najrozšírenejšia tzv. cigánska hudba.
V roku 1909 sa narodil Pavol Braxatoris (1909 – 1980), jeden z hlavných autorov zakladateľskej generácie slovenského piesňového textu
Počas prvej Československej republiky sa slovenčina dostáva na úroveň úradného jazyka, čo vytvorilo priaznivé prostredie pre vznik pôvodnej slovenskej piesne
Rozvoj nových médií mal vplyv na prienik slovenských piesní do širšieho poslucháčskeho povedomia
Vydavateľstvo dalo priestor aj slovenským autorom a interpretom
Spoločnosť Ultraphon vydala skladbu Dita od Alexandra Aranoyosa (1909 – 1987) v interpretácií Štefana Hozu
Totalitná moc so sebou priniesla aj oklieštenie slobodného priestoru rozvoja populárnej hudby.
Po krátkom demokratickom intermezze opätovný pád do područia totalitnej – tentoraz marxisticko-leninskej – ideológie brzdiacej prirodzený vývin populárnej hudby.
Vyše dvadsaťročná existencia festivalu svojím dôrazom na pôvodnú autorskú tvorbu výraznou mierou prispela k vysokej úrovni slovenského piesňového textu.
Dnes už legendárny album s účasťou Borisa Filana a Kamila Peteraja, predstaviteľov nastupujúcej textárskej generácie, ktorá sa zaslúžila o etablovanie slovenčiny v rozličných subžánroch populárnej hudby.
Tento úspech s piesňou Úsmev priniesol silný impulz do pôvodnej autorskej tvorby, ktorý viedol k zlatej ére slovenského piesňového textu.
Zmena spoločenských pomerov znamenala návrat k slobodnej piesňovej tvorbe v demokratickej spoločnosti.